C-41/11 Inter-Environnement Wallonie ASBL a Terre wallonne ASBL proti Région wallonne.

1. Ak vnútroštátny súd na základe vnútroštátneho práva rozhoduje o žalobe smerujúcej k zrušeniu vnútroštátneho aktu, ktorý predstavuje „plán“ alebo „program“ v zmysle smernice 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie, a ak konštatuje, že takýto „plán“ alebo „program“ bol prijatý v rozpore s povinnosťou stanovenou v smernici vykonať predchádzajúce posúdenie vplyvov na životné prostredie, tento vnútroštátny súd je povinný prijať všetky všeobecné alebo osobitné opatrenia vedúce k náprave nevykonania takéhoto posúdenia, vrátane prípadného pozastavenia alebo zrušenia napadnutého „plánu“ alebo „programu“. S ohľadom na osobitné okolnosti veci samej však vnútroštátny súd môže byť výnimočne oprávnený použiť ustanovenie svojho vnútroštátneho práva, ktoré mu umožňuje zachovať niektoré účinky zrušeného vnútroštátneho aktu, ak:

2. tento vnútroštátny akt predstavuje riadne prebratie smernice Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov,

3. prijatie a nadobudnutie platnosti a účinnosti nového vnútroštátneho aktu, ktorý obsahuje akčný program v zmysle článku 5 tejto smernice, neumožňuje predísť nepriaznivým účinkom na životné prostredie, ktoré vyplývajú zo zrušenia napadnutého aktu,

4. by zrušenie napadnutého aktu viedlo k tomu, že vznikne právne vákuum, pokiaľ ide o prebratie smernice 91/676, ktoré by malo na životné prostredie ešte nepriaznivejší vplyv v tom zmysle, že takéto zrušenie by sa prejavilo v znížení ochrany vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov, teda že toto zrušenie by bolo v rozpore so základným cieľom tejto smernice, a

5. výnimočné zachovanie účinkov takéhoto vnútroštátneho aktu by mohlo byť odôvodnené výlučne len na nevyhnutný čas potrebný na prijatie opatrení umožňujúcich nápravu zistenej nezrovnalosti.