C-41/04 Levob Verzekeringen BV a OV Bank NV proti Staatssecretaris van Financiën.

1. Článok 2 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia sa má vykladať v tom zmysle, že keď dva alebo viaceré prvky alebo činnosti poskytnuté platiteľom dane v prospech spotrebiteľa, považovaného za priemerného spotrebiteľa, sú úzko spojené tak, že tvoria objektívne z hospodárskeho hľadiska celok, ktorého rozčlenenie by bolo neprirodzené, súbor týchto prvkov alebo týchto činností tvorí jediné plnenie s cieľom uplatniť DPH.

2. Takým je prípad plnenia, ktorým platiteľ dane dodá spotrebiteľovi predtým vyvinutý a predávaný bežný softvér uložený na nosiči, a následne prispôsobí tento softvér osobitným potrebám tohto nadobúdateľa, aj keď ako úhrada sú zaplatené rôzne ceny.

3. Článok 6 ods. 1 šiestej smernice 77/388 sa má vykladať v tom zmysle, že jediné plnenie, ako to, ktoré je uvedené v bode 2 tohto výroku, sa má kvalifikovať ako „poskytovanie služieb“, keď prispôsobenie nie je ani druhoradé, ani vedľajšie, ale že má naopak určujúci charakter; takým je najmä prípad, keď vzhľadom na prvky, ako sú rozsah, dĺžka alebo cena prispôsobenia, toto prispôsobenie je rozhodujúco dôležité preto, aby umožnilo používanie softvéru „na mieru“ nadobúdateľom.

4. Článok 9 ods. 2 písm. e) tretia zarážka šiestej smernice 77/388 sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na jediné poskytnutie služieb, ako to, ktoré je uvedené v bode 3 tohto výroku, ktoré je poskytnuté platiteľovi dane usadenému v Spoločenstve, ale mimo krajiny, kde je usadený dodávateľ.