C-409/22 UA v. EUROBANK BULGARIA.
Z odôvodnenia
1. Článok 4 bod 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
splnomocnenie, ktorým majiteľ bankového účtu oprávňuje splnomocnenca na majetkový prevod na tomto účte prostredníctvom platobného príkazu, nepredstavuje samo osebe „platobný nástroj“ v zmysle tohto ustanovenia. Za „platobný nástroj“ však možno považovať súbor postupov dohodnutých medzi majiteľom tohto účtu a poskytovateľom platobných služieb, ktoré umožňujú splnomocnencovi uvedenému v takom splnomocnení iniciovať platobný príkaz z tohto účtu.
2. Článok 54 ods. 1 a 2, článok 59 ods. 1 a 2 a článok 86 ods. 1 smernice 2007/64
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
ak bola platobná transakcia vykonaná na základe notársky overeného splnomocnenia majiteľa bankového účtu, ktoré bolo opatrené apostilou, a majiteľ účtu spochybňuje platnosť splnomocnenia, a teda aj skutočnosť, že s touto platobnou transakciou súhlasil, skutočnosť, že toto splnomocnenie je správne z formálneho hľadiska nestačí na prijatie záveru o tom, že táto platobná transakcia bola autorizovaná, ale poskytovateľ platobných služieb musí preukázať, že užívateľ platobných služieb prostredníctvom tohto splnomocnenia riadne udelil svoj súhlas s touto platobnou transakciou, a to v súlade s postupom na udeľovanie súhlasu, ktorý s ním bol dohodnutý.