C-406/22 CV proti Ministerstvu vnitra České republiky, Odbor azylové a migrační politiky.
Z odôvodnenia
1. Článok 37 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany v spojení s jej prílohou I
sa má vykladať v tom zmysle, že:
tretia krajina neprestáva spĺňať kritériá, na základe ktorých môže byť určená za bezpečnú krajinu pôvodu, len z dôvodu, že využije právo na odstúpenie od záväzkov stanovených v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísanom v Ríme 4. novembra 1950 podľa článku 15 tohto dohovoru, pričom však príslušné orgány členského štátu, ktoré pristúpili k takémuto určeniu, musia posúdiť, či podmienky na uplatnenie tohto práva nie sú také, aby toto určenie spochybnili.
2. Článok 37 smernice 2013/32
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni tomu, aby bola tretia krajina určená za bezpečnú krajinu pôvodu, ak určité časti jej územia nespĺňajú materiálne podmienky na takéto určenie uvedené v prílohe I tejto smernice.
3. Článok 46 ods. 3 smernice 2013/32 v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie
sa má vykladať v tom zmysle, že:
ak je na súd podaný opravný prostriedok proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktorý bol preskúmaný podľa osobitného režimu uplatniteľného na žiadosti podané žiadateľmi z tretích krajín, ktoré sú určené ako bezpečné krajiny pôvodu v súlade s článkom 37 tejto smernice, musí tento súd v plnom rozsahu ex nunc
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies