C-402/22 Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid proti M.A.

1. Článok 14 ods. 4 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany

sa má vykladať v tom zmysle, že:

za „obzvlášť závažný trestný čin“ v zmysle tohto ustanovenia sa považuje trestný čin, ktorý je vzhľadom na svoje osobitné znaky mimoriadne závažný v rozsahu, v akom patrí medzi trestné činy, ktoré narušujú právny poriadok dotknutej spoločnosti. Na účely posúdenia, či má trestný čin, za ktorý bol štátny príslušník tretej krajiny odsúdený právoplatným rozsudkom, takýto stupeň závažnosti, je potrebné zohľadniť najmä uložený trest a trest uložený za tento trestný čin, jeho povahu, prípadné priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti, úmyselnú alebo neúmyselnú povahu uvedeného trestného činu, povahu a rozsah škôd spôsobených tým istým trestným činom, ako aj konanie uplatnené na jeho potrestanie.

2. Článok 14 ods. 4 písm. b) smernice 2011/95

sa má vykladať v tom zmysle, že:

existenciu nebezpečenstva pre spoločnosť členského štátu, v ktorom sa nachádza dotknutý štátny príslušník tretej krajiny, nemožno považovať za preukázanú len na základe skutočnosti, že tento štátny príslušník tretej krajiny bol odsúdený právoplatným rozsudkom za obzvlášť závažný trestný čin.

3. Článok 14 ods. 4 písm. b) smernice 2011/95

sa má vykladať v tom zmysle, že:

uplatnenie tohto ustanovenia je podmienené tým, že príslušný orgán má preukázať, že nebezpečenstvo, ktoré dotknutý štátny príslušník tretej krajiny predstavuje pre jeden zo základných záujmov spoločnosti členského štátu, v ktorom sa nachádza, je skutočné, existujúce a dostatočne závažné a že odňatie postavenia utečenca predstavuje opatrenie primerané tomuto nebezpečenstvu.