C-400/23 Sofijska gradska prokuratura proti VB.

1. Článok 8 ods. 4 druhá veta smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní v spojení s článkom 9 tejto smernice

sa má vykladať v tom zmysle, že:

– v situácii, keď je osoba odsúdená v neprítomnosti na trest odňatia slobody, pričom však neboli splnené podmienky stanovené v článku 8 ods. 2 tejto smernice, tieto ustanovenia nebránia tomu, aby po uplynutí lehoty stanovenej na podanie odvolania proti rozhodnutiu vydanému v neprítomnosti jediný dostupný opravný prostriedok spočíval v podaní návrhu na uskutočnenie nového súdneho konania na iný súd, než je súd, ktorý toto rozhodnutie prijal, a to pod podmienkou, že je toto konanie v súlade so zásadami ekvivalencie a efektivity. Táto podmienka vyžaduje predovšetkým to, aby konanie o návrhu na uskutočnenie nového súdneho konania skutočne umožňovalo uskutočnenie takéhoto súdneho konania vo všetkých prípadoch, keď sa po preskúmaní preukáže, že neboli splnené podmienky stanovené v článku 8 ods. 2 uvedenej smernice. Uvedená podmienka naopak nie je splnená, ak sa od osoby, ktorá podala návrh na uskutočnenie nového súdneho konania, vyžaduje, aby sa osobne dostavila na príslušný súd, pod hrozbou toho, že v opačnom prípade bude konanie o jej návrhu zastavené,

– v členskom štáte, ktorého právne predpisy stanovujú takéto konanie o návrhu na uskutočnenie nového súdneho konania, tento článok 8 ods. 4 druhá veta v spojení s článkom 9 vyžaduje, aby osobe odsúdenej v neprítomnosti bola v okamihu, keď je informovaná o existencii tohto odsúdenia, alebo čo najskôr po tomto okamihu, poskytnutá kópia úplného znenia rozhodnutia vydaného v neprítomnosti, ako aj ľahko pochopiteľná informácia týkajúca sa jednak toho, že má právo na nové súdne konanie, ak neboli splnené podmienky stanovené v článku 8 ods. 2 tejto smernice, a jednak týkajúca sa konania umožňujúceho jej podať návrh na to, aby sa toto nové súdne konanie uskutočnilo.

2. Článok 8 ods. 4 druhá veta smernice 2016/343 v spojení s článkom 9 a článkom 10 ods. 1 tejto smernice

sa má vykladať v tom zmysle, že:

požiadavky stanovené touto smernicou sú dodržané, ak súd, ktorý vedie súdne konanie v neprítomnosti, následne na to, ako v tejto súvislosti vypočuje tak obžalobu, ako aj obhajobu, sám posúdi, či sú splnené podmienky stanovené v článku 8 ods. 2 uvedenej smernice, a pokiaľ nie sú, v rozhodnutí vydanom v neprítomnosti, ktorého kópia úplného znenia musí byť dotknutej osobe poskytnutá v okamihu, keď je o tomto rozhodnutí informovaná, alebo čo najskôr po tomto okamihu, uvedie, že táto osoba má právo na uskutočnenie nového súdneho konania.

3. Článok 8 ods. 4 druhá veta a článok 9 smernice 2016/343

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

sa uplatňujú nielen v prípade vydania odsudzujúceho rozsudku v neprítomnosti, ale aj v prípade vydania oslobodzujúceho rozsudku v neprítomnosti.