C-400/02 Gerard Merida proti Bundesrepublik Deutschland.
Z odôvodnenia
Článok 39 ES a článok 7 ods. 4 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva bránia prijatiu alebo existencii takej vnútroštátnej úpravy obsiahnutej v kolektívnej zmluve, v zmysle ktorej sa výška sociálnej dávky, akou je dočasný dodatočný príspevok („Überbrückungsbeihilfe“), príspevok poskytovaný členským štátom, v ktorom sa vykonával pracovný pomer vypočíta tak, že odhadovaná daň z príjmov splatná v tomto členskom štáte sa odpočíta pri určení vymeriavacieho základu tohto príspevku, pričom však v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia platy, mzdy a iné podobné odmeny poskytované pracovníkom, ktorí nemajú trvalý pobyt v členskom štáte, kde sú zamestnaní, sa zdaňujú iba v členskom štáte, kde majú trvalý pobyt.