C-4/18, C-5/18 Michael Winterhoff proti Finanzamt Ulm a Jochen Eisenbeis proti Bundeszentralamt für Steuern.
Z odôvodnenia
Článok 2 bod 13 a článok 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008, treba vykladať v tom zmysle, že poskytovatelia služieb doručovania korešpondencie, akými sú poskytovatelia vo veci samej, ktorí sú ako držitelia vnútroštátnej licencie, ktorá ich oprávňuje ponúkať túto službu, povinní vykonať v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva úradné doručovanie písomností pochádzajúcich od súdov alebo správnych orgánov, sa majú považovať za „poskytovateľov univerzálnej služby“ v zmysle týchto ustanovení, takže tieto služby musia byť oslobodené od dane z pridanej hodnoty ako služby „verejnej pošty“ podľa článku 132 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.