C-4/14 Christophe Bohez Ingrid Wiertzovej.
Z odôvodnenia
1. Článok 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že toto nariadenie sa neuplatňuje v jednom členskom štáte na vymáhanie pokuty, ktorá bola uložená v rozhodnutí vyhlásenom v inom členskom štáte, týkajúcom sa opatrovníckeho práva a práva styku na účely zabezpečenia vykonateľnosti tohto práva styku zo strany držiteľa opatrovníckeho práva.
2. Vymáhanie pokuty, ktorú uložil súd členského štátu pôvodu rozhodujúci vo veci samej o práve styku, na účely zaručenia vykonateľnosti tohto práva patrí do rovnakého režimu vykonávania ako rozhodnutie o práve styku, ktoré uvedená pokuta zabezpečuje, a preto sa táto pokuta musí vyhlásiť za vykonateľnú podľa pravidiel definovaných nariadením Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000.
3. V rámci nariadenia č. 2201/2003 sú cudzie rozhodnutia, ktorými sa ukladá pokuta, vykonateľné v členskom štáte, v ktorom sa o výkon žiada, len vtedy, ak výšku pokuty určili s konečnou platnosťou súdy členského štátu pôvodu.