C-4/11 Bundesrepublik Deutschland proti Kavehovi Puidovi.
Z odôvodnenia
1. Ak členské štáty nemôžu nevedieť, že systémové zlyhania azylového konania a podmienok prijatia žiadateľov o azyl v členskom štáte pôvodne označenom za zodpovedný v zmysle kritérií stanovených v kapitole III nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov predstavujú vážne a preukázané dôvody domnievať sa, že žiadateľ o azyl bude vystavený skutočnému nebezpečenstvu neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania v zmysle článku 4 Charty základných práv Európskej únie, čoho preverenie prislúcha vnútroštátnemu súdu, členský štát pristupujúci k určeniu zodpovedného členského štátu je povinný neodovzdať žiadateľa o azyl do členského štátu pôvodne označeného za zodpovedný a okrem prípadu, že využije možnosť sám preskúmať žiadosť, je povinný pokračovať v skúmaní kritérií uvedenej kapitoly s cieľom overiť, či iný členský štát môže byť označený za zodpovedný v zmysle niektorého z týchto kritérií, alebo, ak to tak nie je, v zmysle článku 13 rovnakého nariadenia.
2. Naproti tomu v takejto situácii nemožnosť odovzdať žiadateľa o azyl do členského štátu pôvodne označeného za zodpovedný sama osebe neznamená, že členský štát pristupujúci k určeniu zodpovedného členského štátu je povinný sám preskúmať žiadosť o azyl na základe článku 3 ods. 2 nariadenia č. 343/2003.