C-399/09 Marie Landtová proti Česká správa socialního zabezpečení.

1. Ustanovenia časti A bodu 6 prílohy III nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, zmeneným a doplneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 629/2006 z 5. apríla 2006, v spojení s článkom 7 ods. 2 písm. c) tohto nariadenia nebránia takému vnútroštátnemu pravidlu, akým je pravidlo, ktorého sa týka konanie vo veci samej, podľa ktorého sa vypláca vyrovnávací príspevok k dávke v starobe v prípade, že výška tejto dávky priznaná podľa článku 20 dvojstrannej zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou uzavretej 29. októbra 1992 v rámci opatrení určených na vyriešenie situácie po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky 31. decembra 1992 je nižšia než dávka, ktorá by bola priznaná, ak by bol starobný dôchodok vypočítaný podľa právnych noriem Českej republiky.

2. Ustanovenia článku 3 ods. 1 v spojení s článkom 10 nariadenia č. 1408/71 v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady č. 118/97, zmeneným a doplneným nariadením č. 629/2006, bránia takému vnútroštátnemu pravidlu, akého sa týka konanie vo veci samej, ktoré umožňuje vyplácať vyrovnávací príspevok k dávke v starobe len osobám s českou štátnou príslušnosťou a s bydliskom na území Českej republiky, pričom to z hľadiska práva Únie nevyhnutne nevedie k tomu, že osoba, ktorá obe tieto podmienky spĺňa, bude o tento príspevok pripravená.