C-398/15 Camera di Commercio, Industria, Artigianato e Agricoltura di Lecce proti Salvatorovi Mannimu.
Z odôvodnenia
Článok 6 ods. 1 písm. e) a článok 12 písm. b) a článok 14 prvý odsek písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov v spojení s článkom 3 prvej smernice Rady 68/151/EHS z 9. marca 1968 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 58 zmluvy s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto ochranných opatrení v rámci celého spoločenstva, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/58/ES z 15. júla 2003, sa majú vykladať v tom zmysle, že za súčasného stavu práva Únie prislúcha členským štátom určiť, či fyzické osoby uvedené v článku 2 ods. 1 písm. d) a j) tejto poslednej uvedenej smernice môžu od orgánu zodpovedného za vedenie centrálneho registra, obchodného registra alebo registra spoločností žiadať, aby na základe konkrétneho posúdenia overil, či je z prevažujúcich a legitímnych dôvodov týkajúcich sa ich osobitnej situácie, po uplynutí dostatočne dlhej lehoty od zrušenia dotknutej spoločnosti výnimočne odôvodnené obmedziť prístup k osobným údajom zapísaným v tomto registri, ktoré sa týkajú týchto fyzických osôb, na tretie osoby, ktoré preukážu osobitný záujem na nahliadnutí do týchto údajov.