C-397/18 DW proti Nobel Plastiques Ibérica SA.

1. Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa má vykladať v tom zmysle, že na zdravotný stav zamestnankyne uznanej za mimoriadne citlivú na riziká vyplývajúce z práce v zmysle vnútroštátneho práva, ktorý neumožňuje tejto zamestnankyni zastávať určité pracovné miesta z dôvodu, že predstavuje riziko pre jej vlastné zdravie alebo pre iné osoby, sa vzťahuje pojem „zdravotné postihnutie“ v zmysle tejto smernice len vtedy, ak tento stav spôsobuje obmedzenie schopnosti vyplývajúce najmä z dlhodobého telesného, mentálneho alebo psychického postihnutia, ktorého vzájomné pôsobenie s rôznymi prekážkami môže brániť plnej a účinnej účasti dotknutej osoby na profesijnom živote na základe rovnosti s ostatnými zamestnancami. Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil, či sú vo veci samej tieto podmienky splnené.

2. Článok 2 ods. 2 písm. b) bod ii) smernice 2000/78 sa má vykladať v tom zmysle, že prepustenie zamestnankyne so zdravotným postihnutím z „objektívnych dôvodov“ z dôvodu, že na túto zamestnankyňu sa uplatnia kritériá výberu, ktoré zamestnávateľ zohľadnil pri určení osôb, ktoré majú byť prepustené, a to vykazovať nižšiu produktivitu, ako je určitá úroveň, nižšiu všestrannosť v rámci pracovných miest v podniku, ako aj vysokú mieru neprítomnosti v práci, predstavuje nepriamu diskrimináciu založenú na zdravotnom postihnutí v zmysle tohto ustanovenia, iba ak zamestnávateľ predtým prijal voči tejto zamestnankyni primerané prispôsobenia v zmysle článku 5 uvedenej smernice na uplatnenie zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu.