C-397/14 Polkomtel sp. z o.o. proti Prezes Urzędu Komunikacji Elektronicznej.

1. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú položenú otázku odpovedať, že článok 28 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) sa má vykladať v tom zmysle, že členský štát môže stanoviť, že operátor verejných elektronických komunikačných sietí musí zabezpečiť, aby nielen koncoví užívatelia iných členských štátov, ale aj všetci koncoví užívatelia jeho siete v tomto štáte mali prístup k negeografickým číslam.

2. Článok 5 ods. 1 a článok 8 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a pridružených prostriedkov (prístupová smernica) v spojení s článkom 28 smernice 2002/22 sa majú vykladať v tom zmysle, že národný regulačný orgán môže v rámci vyriešenia určitého sporu medzi dvoma operátormi uložiť jednému povinnosť zabezpečiť koncovým užívateľom prístup k službám využívajúcim negeografické čísla poskytovaným v rámci siete druhého operátora a na základe článku 13 smernice 2002/19 stanoviť zásady určovania cien tohto prístupu medzi uvedenými operátormi, o aké ide vo veci samej, ak sú tieto povinnosti objektívne, transparentné, primerané, nediskriminačné, vychádzajú z povahy zisteného problému a sú odôvodnené s ohľadom na ciele uvedené v článku 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica), a v prípade že postupy stanovené v článkoch 6 a 7 tejto poslednej uvedenej smernice boli dodržané, čo musí preskúmať vnútroštátny súd.