C-397/01 až C-403/01 Bernhard Pfeiffer (C-397/01), Wilhelm Roith (C-398/01), Albert Süß (C-399/01), Michael Winter (C-400/01), Klaus Nestvogel (C-401/01), Roswitha Zeller (C-402/01) a Matthias Döbele (C-403/01) proti Deutsches Rotes Kreuz, Kreisverband Wa

Z odôvodnenia

1) a) Článok 2 smernice Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci a článok 1 ods. 3 smernice Rady 93/104/ES z 23. novembra 1993 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času sa má vykladať v tom zmysle, že činnosť asistentov záchranárov vykonávaná v rámci záchrannej služby, ktorá je predmetom konania pred vnútroštátnym súdom, patrí do pôsobnosti tejto smernice.

b) Pojem „cestná doprava“ v zmysle článku 1 ods. 3 smernice 93/104 sa má vykladať tak, že sa nevzťahuje na činnosť záchrannej služby, aj keď táto činnosť čiastočne spočíva v použití vozidla a sprevádzaní pacienta pri preprave do nemocnice.

2) Článok 18 ods. 1 písm. b) bod i) prvá zarážka smernice 93/104 sa má vykladať tak, že prekročenie maximálneho týždenného pracovného času 48 hodín uvedeného v článku 6 smernice je platné len pri udelení výslovného a slobodného súhlasu zo strany jednotlivého zamestnanca. Z tohto hľadiska nepostačuje, že pracovná zmluva dotknutého zamestnanca odkazuje na kolektívnu zmluvu, ktorá umožňuje takéto prekročenie.

3) − Článok 6 bod 2 smernice 93/104 sa má vykladať tak, že za okolností, ako sú tie vo veci samej, mu odporuje právna úprava členského štátu, ktorá umožňuje pri pracovnej pohotovosti na pracovisku („Arbeitsbereitschaft“) vykonávanej asistentmi záchranármi v rámci záchrannej služby u organizácie akou je Deutsches Rotes Kreuz, prípadne prostredníctvom kolektívnej zmluvy alebo podnikovej dohody uzatvorenej na základe kolektívnej zmluvy, prekročiť maximálny týždenný pracovný čas v rozsahu 48 hodín stanovený v tomto ustanovení,

- toto ustanovenie spĺňa všetky predpoklady na to, aby vyvolalo priame účinky,

- vnútroštátny súd vo vnútroštátnom spore vedenom výhradne medzi jednotlivcami musí pri použití ustanovení vnútroštátneho práva vydaných na prebratie povinností stanovených v smernici zohľadniť vnútroštátne právo ako celok a vykladať ho v najširšej možnej miere s ohľadom na znenie a účel smernice, aby dospel k riešeniu, ktoré je v súlade s cieľom sledovaným smernicou. V predmetnom spore musí vnútroštátny súd urobiť všetko, čo je v jeho právomoci, aby zabránil prekročeniu maximálneho týždenného pracovného času stanoveného v článku 6 bode 2 smernice 93/104 na 48 hodín.

Spisová značka: C-397/01, C-398/01, C-399/01, C-400/01, C-401/01, C-402/01, C-403/01
Forma rozhodnutia: Rozsudok
Súd: Európsky súdny dvor
Dátum rozhodnutia: 5. 10. 2004
Dátum podania: 12. 10. 2001

S-EPI, s.r.o. © 2010-2025, všetky práva vyhradené

cookies24x24  Súhlas s použitím cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou, prosíme, o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie Vašich preferencií.

Pamätajte, že súbory cookies sú užitočné pre rôzne užívateľské nastavenia a ich odmietnutím sa môže znížiť Váš užívateľský komfort.

Viac informácií o cookies.