C-396/22 Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný/á/é Kammergericht Berlin.
Z odôvodnenia
1. Článok 4a ods. 1 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009, sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „konanie, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia“, ktorý je uvedený v tomto ustanovení, sa vzťahuje na konanie, ktoré viedlo k vydaniu rozsudku ukladajúceho súhrnný trest, čím tak pritom došlo k dodatočnému zahrnutiu skôr uložených trestov, pokiaľ orgán vydávajúci tento rozsudok nemôže v tomto konaní opätovne preskúmať rozhodnutie o vine dotknutej osoby ani zmeniť tieto skôr uložené tresty, ale má určitú mieru voľnej úvahy na účely stanovenia výšky tohto súhrnného trestu.
2. Článok 4a ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584, zmeneného rámcovým rozhodnutím 2009/299, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, ktorou sa toto ustanovenie preberá a ktorá vo všeobecnosti vylučuje možnosť vykonávajúceho súdneho orgánu vykonať európsky zatykač vydaný na účely výkonu trestu, pokiaľ sa dotknutá osoba osobne nezúčastnila na konaní, ktoré viedlo k vydaniu dotknutého rozhodnutia, je v rozpore s uvedeným ustanovením. Vnútroštátny súd je povinný pri zohľadnení vnútroštátneho práva ako celku a uplatnení výkladových metód, ktoré toto právo uznáva, vykladať vnútroštátnu právnu úpravu v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a účel tohto rámcového rozhodnutia.