C-396/13 Sähköalojen ammattiliitto ry proti Elektrobudowa Spółka Akcyjna.

1. Za okolností, akými sú okolnosti konania vo veci samej, smernica Európskeho Parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie bráni tomu, aby právna úprava členského štátu sídla podniku, ktorý vyslal pracovníkov na územie iného členského štátu, podľa ktorej je zakázané postúpenie pohľadávok vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, mohla byť prekážkou toho, aby odbory, ako sú Sähköalojen ammattiliitto, podali žalobu pred súdom druhého z uvedených členských štátov, v ktorom sa vykonáva práca, s cieľom vymôcť v prospech vyslaných pracovníkov mzdové pohľadávky súvisiace s minimálnou mzdou v zmysle smernice 96/71, ktoré im boli postúpené, keďže toto postúpenie je v súlade s právom účinným v poslednom uvedenom členskom štáte.

2. Článok 3 ods. 1 a 7 smernice 96/71 v spojení s článkami 56 ZFEÚ a 57 ZFEÚ sa má vykladať tak, že:

3. neodporuje výpočtu minimálnej hodinovej a/alebo úkolovej mzdy na základe zaradenia pracovníkov do platových tried, ako je stanovené v relevantných kolektívnych zmluvách hostiteľského členského štátu, pod podmienkou, že tento výpočet a toto zaradenie sú vykonané podľa záväzných a transparentných pravidiel, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu,

4. denné diéty, o aké ide v konaní vo veci samej, treba považovať za súčasť minimálnej mzdy za podmienok zhodných s podmienkami, akým podlieha zahrnutie týchto prídavkov do minimálnej mzdy vyplácanej miestnym pracovníkom pri príležitosti ich vyslania v rámci dotknutého členského štátu,

5. náhradu za stratu času stráveného cestovaním, ktorá sa vypláca pracovníkom pod podmienkou, že každodenná cesta, ktorú vykonávajú, aby sa dostavili na pracovisko a vrátili sa z neho, trvá viac ako jednu hodinu, treba považovať za súčasť minimálnej mzdy vyslaných pracovníkov, pokiaľ je táto podmienka splnená, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu,

6. náhrada nákladov na ubytovanie týchto pracovníkov sa nemá považovať za súčasť ich minimálnej mzdy,

7. prídavky v podobe poukážok na stravovanie vydaných uvedeným pracovníkom sa nemajú považovať za súčasť minimálnej mzdy a

8. náhrada mzdy za dovolenku, ktorú treba poskytnúť vyslaným pracovníkom za minimálnu ročnú dĺžku platenej dovolenky, zodpovedá minimálnej mzde, na ktorú majú títo pracovníci nárok počas referenčného obdobia.