C-394/13 Ministerstvo práce a sociálních věcí proti B.

1. Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 592/2008 zo 17. júna 2008, a najmä jeho článok 13, sa má vykladať v tom zmysle, bráni tomu, aby sa členský štát považoval za štát, ktorý je príslušný poskytovať rodinnú dávku osobe len na základe skutočnosti, že má na jeho území prihlásený trvalý pobyt, bez toho, aby táto osoba a členovia jej rodiny v uvedenom členskom štáte pracovali alebo tam mali zvyčajné bydlisko. Článok 13 tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že zároveň bráni tomu, aby členský štát, ktorý vo vzťahu k posudzovanej osobe nie je príslušným štátom, poskytoval tejto osobe rodinné dávky, pokiaľ medzi predmetnou situáciou a územím tohto prvého členského štátu neexistuje presný a úzko vymedzený vzťah.

2. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009, a najmä jeho článok 11, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa členský štát považoval za štát, ktorý je príslušný poskytovať rodinnú dávku osobe len na základe skutočnosti, že je na jeho území prihlásená na trvalý pobyt, bez toho, aby uvedená osoba a členovia jej rodiny v tomto členskom štáte pracovali alebo tam mali zvyčajné bydlisko.