C-393/10 Dermod Patrick O’Brien proti Ministry of Justice, predtým Department for Constitutional Affairs.

1. Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že členským štátom prináleží definovať pojem „pracovníci…, ktorí majú uzavretú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah“ uvedený v doložke 2 bode 1 rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas uzavretej 6. júna 1997, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúcej sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 98/23/ES zo 7. apríla 1998, a najmä stanoviť, či sa tento pojem vzťahuje aj na sudcov, pod podmienkou, že to nebude viesť k svojvoľnému vylúčeniu tejto kategórie osôb z ochrany poskytovanej smernicou 97/81, zmenenej a doplnenej smernicou 98/23, a uvedenou rámcovou dohodou. Vylúčenie z ochrany je prípustné, iba ak sa vzťah, ktorý existuje medzi Ministry of Justice a sudcami, svojou povahou podstatne odlišuje od vzťahu medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, ktorí podľa vnútroštátneho práva patria do kategórie pracovníkov.

2. Rámcová dohoda o práci na kratší pracovný čas uzavretá 6. júna 1997, ktorá je uvedená v prílohe smernice 97/81, zmenenej a doplnenej smernicou 98/23, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa vo vnútroštátnom práve na účely prístupu k režimu starobného dôchodku rozlišovalo medzi sudcami na plný úväzok a sudcami na kratší pracovný čas, ktorí dostávajú odmenu za odpracované dni, ak toto rozdielne zaobchádzanie nie je odôvodnené objektívnymi dôvodmi, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.