C-392/22 X v. Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid.

1. Článok 3 ods. 2 druhý pododsek nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

skutočnosť, že členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu štátneho príslušníka tretej krajiny vykoná vo vzťahu k takýmto štátnym príslušníkom, ktorí chcú podať takúto žiadosť na jeho hranici, vrátenia v skrátenom konaní, ako aj zaistenia na jeho hraničných priechodoch, sama osebe nebráni odovzdaniu tohto štátneho príslušníka do tohto členského štátu. Odovzdanie uvedeného štátneho príslušníka do uvedeného členského štátu je však vylúčené, ak existujú závažné a preukázané dôvody domnievať sa, že pri odovzdaní alebo po ňom by bol vystavený skutočnému riziku, že bude podrobený takej praxi, a ak táto prax, podľa okolností, ktoré musia posúdiť príslušné orgány a súd, ktorý prípadne rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o odovzdaní, ho môže uviesť do situácie ťažkej materiálnej deprivácie takej závažnosti, že ju možno považovať za neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie zakázané článkom 4 Charty základných práv Európskej únie.

2. Nariadenie č. 604/2013 v spojení s článkom 4 Charty základných práv,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

– členský štát, ktorý požiadal o prijatie žiadateľa o medzinárodnú ochranu zodpovedným členským štátom späť a ktorý chce odovzdať tohto žiadateľa do tohto posledného uvedeného členského štátu, musí predtým, ako môže vykonať toto odovzdanie, zohľadniť všetky informácie, ktoré mu uvedený žiadateľ poskytuje, najmä pokiaľ ide o prípadnú existenciu skutočného rizika, že bude pri alebo následne po uvedenom odovzdaní podrobený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu v zmysle uvedeného článku 4,

– členský štát, ktorý chce uskutočniť odovzdanie, musí spolupracovať pri zisťovaní skutočností a/alebo overiť ich existenciu,

– tento členský štát sa musí zdržať uskutočnenia tohto odovzdania v prípade závažných a preukázaných dôvodov domnievať sa, že v prípade odovzdania existuje skutočné riziko takéhoto zaobchádzania,

– uvedený členský štát sa však môže snažiť získať od zodpovedného členského štátu individuálne záruky a ak sú takéto záruky poskytnuté a zdajú sa byť dôveryhodné a zároveň dostatočné na vylúčenie akéhokoľvek skutočného rizika neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, môže pristúpiť k odovzdaniu.