C-390/18 Trestné konanie proti X.
Z odôvodnenia
1. Článok 2 písm. a) smernice 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode), ktorý odkazuje na článok 1 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti, sa má vykladať v tom zmysle, že sprostredkovateľskú službu, ktorej predmetom je prostredníctvom elektronickej platformy za odmenu sprostredkovať kontakt medzi prípadnými nájomcami a prenajímateľmi, ktorí sú alebo nie sú podnikateľmi ponúkajúcimi krátkodobé ubytovanie, a poskytovať aj určité množstvo doplnkových služieb k tejto sprostredkovateľskej službe, treba považovať za „službu informačnej spoločnosti“, na ktorú sa vzťahuje smernica 2000/31.
2. Článok 3 ods. 4 písm. b) druhá zarážka smernice 2000/31 sa má vykladať v tom zmysle, že jednotlivec sa v rámci trestného konania s účasťou poškodenej strany môže brániť proti tomu, aby sa voči nemu uplatnili opatrenia členského štátu obmedzujúce slobodné poskytovanie služby informačnej spoločnosti, ktorú poskytuje z iného členského štátu, pokiaľ uvedené opatrenia neboli oznámené v súlade s týmto ustanovením.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies