C-39/16 Argenta Spaarbank NV proti Belgische Staat.
Z odôvodnenia
1. Článok 4 ods. 2 smernice Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu ustanoveniu, akým je článok 198 bod 10 zákonníka o dani z príjmov z roku 1992, zosúladeného kráľovským nariadením z 10. apríla 1992 a potvrdeného zákonom z 12. júna 1992, na základe ktorého nie sú úroky z pôžičky zaplatené materskou spoločnosťou odpočítateľné zo zdaniteľného zisku tejto materskej spoločnosti až do výšky rovnajúcej sa dividendám, na ktoré sa už uplatňuje daňové odpočítanie, a ktoré uvedená materská spoločnosť dostane za podiely na základnom imaní dcérskych spoločností držané kratšie ako jeden rok, hoci tieto úroky nesúvisia s financovaním týchto podielov.
2. Článok 1 ods. 2 smernice 90/435 sa má vykladať v tom zmysle, že neumožňuje členským štátom, aby uplatnili vnútroštátne ustanovenie, akým je článok 198 bod 10 WIB 1992 zákonníka o dani z príjmov z roku 1992, zosúladeného kráľovským nariadením z 10. apríla 1992 a potvrdeného zákonom z 12. júna 1992 v rozsahu, v akom prekračuje mieru, ktorá je potrebná na zamedzenie daňových únikov a zneužívanie daňového režimu.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies