C-388/14 Timac Agro Deutschland GmbH proti Finanzamt Sankt Augustin.
Z odôvodnenia
1. Článok 49 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takému daňovému režimu členského štátu, o aký ide vo veci samej, podľa ktorého keď spoločnosť rezident v prípade prevodu prevedie stálu prevádzkareň nachádzajúcu sa v inom členskom štáte na spoločnosť nerezidenta, patriacu do toho istého koncernu ako prvá uvedená spoločnosť, straty, ktoré boli predtým zohľadnené prevádzanou prevádzkarňou, sa dodatočne započítajú do zdaniteľného hospodárskeho výsledku spoločnosti prevodcu, keď podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia príjmy takejto stálej prevádzkarne nepodliehajú zdaneniu v členskom štáte, kde spoločnosť, ktorá túto prevádzkareň ovláda, má svoje sídlo.
2. Článok 49 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takému daňovému režimu členského štátu, o aký ide vo veci samej, ktorý v prípade prevodu spoločnosťou rezidentom stálej prevádzkarne nachádzajúcej sa v inom členskom štáte na spoločnosť nerezidenta, patriacu do toho istého koncernu ako prvá uvedená spoločnosť, vylučuje možnosť, aby spoločnosť rezident zohľadnila straty prevádzanej prevádzkarne vo svojom zdaniteľnom základe dane, keď podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia prináleží výlučná právomoc zdaniť hospodársky výsledok tejto prevádzkarne členskému štátu, v ktorom má sídlo.