C-388/09 Joao Filipe da Silva Martins proti Bank Betriebskrankenkasse - Pflegekasse.

1. Články 15 a 27 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, zmeneným a doplneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1386/2001 z 5. júna 2001, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby osoba v situácii, o akú ide vo veci samej, ktorá poberá starobný dôchodok od dôchodkových poisťovní členského štátu svojho pôvodu i členského štátu, kde strávila väčšiu časť svojho pracovného života, a ktorá sa presťahovala z tohto členského štátu do členského štátu svojho pôvodu, mohla z dôvodu pokračujúcej dobrovoľnej účasti na samostatnom systéme poistenia pre prípad odkázanosti v členskom štáte, kde strávila väčšiu časť svojho pracovného života, naďalej poberať peňažné dávky zodpovedajúce tejto účasti, osobitne za predpokladu, že v členskom štáte bydliska neexistujú peňažné dávky týkajúce sa špecifického rizika odkázanosti, ktorého pravdivosť musí overiť vnútroštátny súd.

2. Ak by na rozdiel od takého predpokladu právna úprava členského štátu bydliska stanovovala peňažné dávky, ktoré pokrývajú riziko odkázanosti, ale len v sume, ktorá je nižšia než suma dávok pokrývajúcich toto riziko v inom členskom štáte, ktorý vypláca dôchodok, článok 27 nariadenia č. 1408/71 v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením č. 118/97, zmeneným a doplneným nariadením č. 1386/2001, sa má vykladať v tom zmysle, že taká osoba má na ťarchu príslušnej inštitúcie tohto štátu nárok na doplatok dávok rovnajúci sa rozdielu medzi týmito dvomi sumami.