C-387/24 PPU C proti Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid.
Z odôvodnenia
Článok 15 ods. 2 a 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, článok 9 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu, a článok 28 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, v spojení s článkami 6 a 47 Charty základných práv Európskej únie
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá príslušnému súdnemu orgánu nestanovuje povinnosť nariadiť prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je zaistený na základe opatrenia prijatého podľa smernice 2008/115, z dôvodu, že táto osoba, ktorej zaistenie bolo pôvodne nariadené na základe opatrenia prijatého podľa nariadenia č. 604/2013, nebola prepustená bezodkladne po zistení nezákonnosti tohto posledného uvedeného opatrenia.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies