C-383/06 až C-385/06 Vereniging Nationaal Overlegorgaan Sociale Werkvoorziening (C-383/06) a Gemeente Rotterdam (C-384/06) proti Minister van Sociale Zaken en Werkgelegenheid a Sociaal Economische Samenwerking West-Brabant (C-385/06) proti Algemene Direct

1. Článok 23 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 4253/88 z 19. decembra 1988, ktorým sa stanovujú vykonávacie predpisy k nariadeniu č. 2052/88 týkajúcemu sa jednak koordinácie činností rozličných štrukturálnych fondov navzájom a jednak koordinácie týchto činností s činnosťami Európskej investičnej banky a ďalšími existujúcimi finančnými nástrojmi [neoficiálny preklad], zmeneného a doplneného nariadením Rady (EHS) č. 2082/93 z 20. júla 1993, ukladá členským štátom povinnosť vymáhať prostriedky stratené v dôsledku zneužitia alebo nedbanlivosti, a to bez potreby úpravy zverenia tejto právomoci v rámci vnútroštátneho práva.

2. Vymáhanie prostriedkov stratených v dôsledku zneužitia alebo nedbanlivosti sa musí uskutočniť na základe článku 23 ods. 1 nariadenia č. 4253/88, zmeneného a doplneného nariadením č. 2082/93, a podľa postupov stanovených vnútroštátnym právom, a to pod podmienkou, že uplatnenie tohto práva nebude mať negatívny vplyv na uplatnenie a účinnosť práva Spoločenstva a nebude mať za dôsledok praktické znemožnenie vymáhania protiprávne pridelených súm. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby v plnom rozsahu zabezpečil uplatnenie práva Spoločenstva tak, že ak to bude potrebné, neuplatní alebo vhodne vyloží také vnútroštátne pravidlo, akým je všeobecný zákon o správnom práve (Algemene wet bestuursrecht), ktoré by vymáhaniu bránilo. Vnútroštátny súd môže pri posúdení správania príjemcov stratených prostriedkov, ako aj správnych orgánov, uplatniť zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, tak ako ich chápe právo Spoločenstva, a to pod podmienkou, že záujem Spoločenstva sa zohľadní v plnom rozsahu. Verejnoprávna povaha osoby príjemcu prostriedkov je v tomto ohľade irelevantná.