C-381/23 ZO contre JS.
Z odôvodnenia
Článok 12 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti
sa má vykladať v tom zmysle, že:
podmienky uznania prekážky začatej veci stanovené v tomto ustanovení, podľa ktorých musia mať spory rovnaký predmet a musia byť vedené medzi tými istými účastníkmi konania, nie sú splnené, ak v čase podania návrhu na zaplatenie výživného na súde členského štátu dieťaťom, ktoré medzičasom dosiahlo plnoletosť, voči jeho matke, už táto matka podala návrh na súd iného členského štátu, ktorým žiada od otca dieťaťa náhradu za ubytovanie a výživu dieťaťa, keďže nároky navrhovateľov nesledujú rovnaký cieľ a z časového hľadiska sa neprekrývajú. Neexistencia prekážky začatej veci v zmysle článku 12 ods. 1 nariadenia č. 4/2009 však nebráni uplatneniu článku 13 tohto nariadenia, ak sú predmetné veci navzájom dostatočne úzko spojené na to, aby ich bolo možné považovať za súvisiace veci v zmysle tohto článku 13 ods. 3, a tak vnútroštátny súd, ktorý začal konať ako druhý, by mohol prerušiť konanie.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies