C-380/18 Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid proti E.P.
Z odôvodnenia
Článok 6 ods. 1 písm. e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej môžu príslušné orgány prijať rozhodnutie o návrate vo vzťahu k štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti, prítomnému na území členských štátov v rámci krátkodobého pobytu, z dôvodu, že tento štátny príslušník sa považuje za hrozbu pre verejný poriadok, pretože je podozrivý z toho, že spáchal trestný čin, pokiaľ sa táto prax uplatňuje len vtedy, keď jednak toto porušenie je z hľadiska svojej povahy a ukladaného trestu dostatočne závažné na to, aby odôvodňovalo okamžité ukončenie pobytu tohto štátneho príslušníka na území členských štátov, a jednak tieto orgány majú k dispozícii súhlasné, objektívne a presné dôkazy na podloženie svojich podozrení, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.