C-379/15 Association France Nature Environnement proti Premier ministre a Ministre de l’Écologie, du Développement durable et de l'Énergie.

1. Vnútroštátny súd môže – ak to umožňuje vnútroštátne právo – výnimočne a v jednotlivých prípadoch obmedziť určité časové účinky rozhodnutia o protiprávnosti ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté v rozpore s povinnosťami stanovenými smernicou 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie, konkrétne tými, ktoré vyplývajú z článku 6 ods. 3 tejto smernice, pod podmienkou, že takéto obmedzenie je odôvodnené naliehavým dôvodom súvisiacim s ochranou životného prostredia a vzhľadom na osobitné okolnosti veci, ktorú prejednáva. Táto výnimočná možnosť však môže byť uplatnená len v prípade, ak boli splnené všetky podmienky, ktoré vyplývajú z rozsudku z 28. februára 2012, Inter-Environnement Wallonie a Terre wallonne (C-41/11, EU:C:2012:103), a to že:

2. napadnuté ustanovenie vnútroštátneho práva predstavuje riadne opatrenie na prebratie práva Únie v oblasti ochrany životného prostredia,

3. prijatie a nadobudnutie účinnosti nového ustanovenia vnútroštátneho práva neumožňuje predísť nepriaznivým vplyvom na životné prostredie v dôsledku zrušenia napadnutého ustanovenia vnútroštátneho práva,

4. zrušenie tohto ustanovenia by viedlo k tomu, že v súvislosti s prebratím práva Únie v oblasti ochrany životného prostredia vznikne právne vákuum, ktoré by malo na životné prostredie ešte nepriaznivejší vplyv v tom zmysle, že takéto zrušenie by sa prejavilo v znížení úrovne ochrany, čím by bolo v rozpore so základným cieľom práva Únie, a

5. výnimočné zachovanie účinkov napadnutého ustanovenia vnútroštátneho práva sa vzťahuje iba na čas nevyhnutne potrebný na prijatie opatrení umožňujúcich nápravu zistenej protiprávnosti.

6. Pri súčasnom stave práva Únie je vnútroštátny súd, proti ktorého rozhodnutiam nie je prípustný opravný prostriedok, v zásade povinný obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania, aby Súdny dvor mohol posúdiť, či účinky ustanovení vnútroštátneho práva, v prípade ktorých sa rozhodlo, že sú v rozpore s právom Únie, môžu byť výnimočne dočasne zachované vzhľadom na naliehavý dôvod súvisiaci s ochranou životného prostredia a osobitné okolnosti veci, ktorú tento vnútroštátny súd prejednáva. Uvedený vnútroštátny súd je zbavený tejto povinnosti len vtedy, ak je presvedčený – čo musí podrobne odôvodniť –, že neexistuje nijaká dôvodná pochybnosť, pokiaľ ide o výklad a uplatnenie podmienok, ktoré vyplývajú z rozsudku z 28. februára 2012, Inter-Environnement Wallonie a Terre wallonne (C-41/11, EU:C:2012:103).