C-379/05 Amurta SGPS proti Inspecteur van de Belastingdienst/Amsterdam.
Z odôvodnenia
1. Články 56 ES a 58 ES nepripúšťajú takú právnu úpravu členského štátu, ktorá v prípade nedosiahnutia minimálneho prahu podielu materskej spoločnosti na základnom imaní dcérskej spoločnosti, ktorý bol zavedený článkom 5 ods. 1 smernice Rady 90/435 z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch, stanovuje zrážkovú daň z dividend, ktoré spoločnosť usadená v tomto členskom štáte vyplatí spoločnosti usadenej v inom štáte, a pritom od tejto zrážkovej dane oslobodzuje dividendy vyplatené spoločnosti, ktorá v prvom členskom štáte podlieha dani z príjmov právnických osôb alebo má v danom členskom štáte stálu prevádzkareň, ktorej patria akcie spoločnosti rozdeľujúcej zisk.
2. Členský štát sa nemôže odvolávať na existenciu úplného zápočtu dane jednostranne priznaného iným členským štátom spoločnosti, ktorá je v ňom usadená, aby sa tak vyhol povinnosti predchádzať dvojitému hospodárskemu zdaneniu dividend vyplývajúcemu z výkonu jeho daňovej právomoci v situácii, keď prvý členský štát predchádza dvojitému hospodárskemu zdaneniu dividend vyplatených spoločnostiam príjemcom dividend usadeným na jeho území. Ak sa členský štát odvoláva na dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretú s iným členským štátom, vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby určil, či je v spore vo veci samej potrebné prihliadnuť na túto dohodu, a prípadne overil, či táto dohoda umožňuje neutralizovať účinky obmedzenia voľného pohybu kapitálu.