C-378/07 až C-380/07 Kiriaki Angelidaki a iní proti Organismos Nomarchiakis Autodioikisis Rethymnis (C-378/07), Charikleia Giannoudi proti Dimos Geropotamou (C-379/07) a Georgios Karabousanos a Sofoklis Michopoulos proti Dimos Geropotamou (C-380/07).

Z odôvodnenia

1. Doložka 5 bod 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú uzavretej 18. marca 1999, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát prijal vnútroštátnu právnu úpravu, akou je prezidentský dekrét 164/2004 o ustanoveniach týkajúcich sa pracovníkov zamestnaných na základe zmlúv na dobu určitú vo verejnom sektore, ktorý s cieľom prebrať smernicu 1999/70 tak, aby sa jej ustanovenia uplatňovali vo verejnom sektore, stanovuje vykonanie opatrení, ktoré majú zabrániť zneužívaniu opätovne uzatváraných pracovných zmlúv alebo opätovne zakladaných pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú vymenovaných v bode 1 písm. a) až c) tejto doložky, ak vo vnútroštátnom práve, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, už existuje „rovnocenné zákonné opatrenie“ v zmysle uvedenej doložky, akým je článok 8 ods. 3 zákona 2112/1920 o povinnom ukončení pracovnej zmluvy zamestnancov súkromného sektora, pod podmienkou, že uvedená právna úprava jednak neovplyvňuje účinný charakter predchádzania opätovnému zneužívaniu zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, ktorý vyplýva z uvedeného rovnocenného zákonného opatrenia, a jednak dodržiava právo Spoločenstva a najmä doložku 8 bod 3 uvedenej dohody.

2. Doložka 5 bod 1 písm. a) rámcovej dohody o práci na dobu určitú sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava, akou je právna úprava vo veci samej, bola uplatňovaná orgánmi príslušného členského štátu tak, že opätovné uzatvorenie pracovných zmlúv na dobu určitú vo verejnom sektore je považované za odôvodnené „objektívnymi dôvodmi“ v zmysle uvedenej doložky, a to len na základe toho, že tieto zmluvy sú založené na zákonných ustanoveniach, ktoré umožňujú, aby boli opätovne uzatvorené na účely uspokojenia určitých dočasných potrieb, zatiaľ čo v skutočnosti sú tieto potreby trvalé a dlhodobé. Naopak táto doložka sa neuplatňuje na prvé a jediné uzatvorenie pracovnej zmluvy alebo založenie pracovnoprávneho vzťahu na dobu určitú.

3. Doložka 8 bod 3 rámcovej dohody o práci na dobu určitú sa má vykladať v tom zmysle, že „zníženie“ uvedené v tejto doložke sa má preskúmať vo vzťahu k všeobecnej úrovni ochrany, ktorá sa uplatňovala v príslušnom členskom štáte tak na pracovníkov, ktorí uzavreli opätovné pracovné zmluvy na dobu určitú, ako aj na pracovníkov, ktorí uzavreli prvú alebo jedinú pracovnú zmluvu na dobu určitú.

4. Doložka 8 bod 3 rámcovej dohody o práci na dobu určitú sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je prezidentský dekrét 164/2004, ktorý na rozdiel od predchádzajúceho vnútroštátneho pravidla, akým je článok 8 ods. 3 zákona 2112/1920, jednak neupravuje v prípade nezákonného použitia pracovných zmlúv na dobu určitú vo verejnom sektore zmenu týchto zmlúv na zmluvy na dobu neurčitú alebo ju viaže na splnenie určitých obmedzujúcich a kumulatívnych podmienok, a jednak z ochranných opatrení, ktoré stanovuje, vylučuje pracovníkov, ktorí uzavreli prvú a jedinú pracovnú zmluvu na dobu určitú, ak sa tieto obmedzenia, čo prináleží vnútroštátnemu súdu overiť, vzťahujú len na obmedzenú skupinu zamestnancov, ktorí uzavreli pracovnú zmluvu na dobu určitú alebo sú kompenzované prijatím opatrení na predchádzanie zneužívaniu opätovne uzatvorených pracovných zmlúv na dobu určitú v zmysle doložky 5 bodu 1 uvedenej rámcovej dohody.

5. Prebratie tejto rámcovej dohody vnútroštátnou právnou úpravou, akou je prezidentský dekrét 164/2004, však nemôže viesť k zníženiu ochrany, ktorá sa predtým uplatňovala vo vnútroštátnom právnom poriadku na pracovníkov na dobu určitú na úroveň, ktorá je nižšia ako úroveň, ktorá je určená minimálnymi ochrannými ustanoveniami stanovenými v tejto rámcovej dohode. Osobitne dodržiavanie doložky 5 bodu 1 tejto rámcovej dohody vyžaduje, aby takáto právna úprava stanovovala, pokiaľ ide o zneužívanie opätovne uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú, dostatočne účinné a záväzné opatrenia na predchádzanie takémuto zneužívaniu, ako aj dostatočne účinné a odstrašujúce sankcie na zaistenie účinnosti týchto preventívnych opatrení. Vnútroštátnemu súdu teda prináleží overiť, či sú tieto podmienky splnené.

6. Za okolností, o aké ide vo veciach samých, sa má rámcová dohoda o práci na dobu určitú vykladať v tom zmysle, že ak vnútroštátny právny poriadok dotknutého členského štátu obsahuje v príslušnej oblasti iné účinné opatrenia, aby zabránil zneužívaniu opätovne uzatvorených pracovných zmlúv na dobu určitú v zmysle doložky 5 bodu 1 dohody a prípadne ho sankcionoval, rámcová dohoda nebráni uplatneniu vnútroštátneho právneho pravidla, ktoré absolútne zakazuje zmeniť vo verejnom sektore opätovne uzatvorené pracovné zmluvy na dobu určitú na pracovné zmluvy na dobu neurčitú, ktoré, keďže pokrývajú trvalé a dlhodobé potreby zamestnávateľa, treba považovať za protizákonné. Vnútroštátny súd však vždy musí posúdiť, v akom rozsahu predstavujú podmienky uplatňovania, ako aj skutočné vykonanie príslušných ustanovení vnútroštátneho práva primerané opatrenie, ktoré je spôsobilé účinne zabrániť zneužívaniu opätovného uzatvárania pracovných zmlúv na dobu určitú zo strany verejnej správy a prípadne ho sankcionovať.

7. Keďže sa doložka 5 bod 1 rámcovej dohody neuplatňuje na pracovníkov, ktorí uzavreli prvú a jedinú pracovnú zmluvu na dobu určitú, toto ustanovenie naopak neukladá členským štátom povinnosť prijať sankcie, ak takáto zmluva v skutočnosti pokrýva „trvalé a dlhodobé potreby“ zamestnávateľa.

8. Vnútroštátny súd má príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva vykladať v maximálnej možnej miere v súlade s doložkou 5 bodom 1 a doložkou 8 bodom 3 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ako aj v tomto kontexte určiť, či sa má „rovnocenné zákonné opatrenie“ v zmysle doložky 5 bodu 1 dohody, aké je stanovené v článku 8 bode 3 zákona 2112/1920, uplatniť na spory vo veci samej namiesto niektorých iných ustanovení vnútroštátneho práva.

Spisová značka: C-378/07, C-379/07, C-380/07
Forma rozhodnutia: Rozsudok
Súd: Európsky súdny dvor
Dátum rozhodnutia: 23. 4. 2009
Dátum podania: 8. 8. 2007

S-EPI, s.r.o. © 2010-2025, všetky práva vyhradené

cookies24x24  Súhlas s použitím cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou, prosíme, o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie Vašich preferencií.

Pamätajte, že súbory cookies sú užitočné pre rôzne užívateľské nastavenia a ich odmietnutím sa môže znížiť Váš užívateľský komfort.

Viac informácií o cookies.