C-377/20 Servizio Elettrico Nazionale SpA a i. v. Autorita Garante della Concorrenza e del Mercato a i.

1. Článok 102 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že na preukázanie, či určité konanie predstavuje zneužitie dominantného postavenia, stačí, aby orgán hospodárskej súťaže preukázal, že táto praktika môže narušiť štruktúru efektívnej hospodárskej súťaže na relevantnom trhu, pokiaľ dotknutý dominantný podnik nepreukáže, že protisúťažné účinky, ktoré môžu z uvedenej praktiky vyplynúť, sú vyvážené alebo dokonca prekonané pozitívnymi účinkami na spotrebiteľov, najmä z hľadiska ceny, výberu, kvality a inovácie.

2. Článok 102 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že na účely vylúčenia zneužívajúcej povahy správania podniku v dominantnom postavení sa má považovať za nepostačujúci samotný dôkaz, predložený dotknutým podnikom, že toto správanie nemalo konkrétne obmedzujúce účinky. Táto skutočnosť môže predstavovať nepriamy dôkaz o nespôsobilosti predmetného správania vyvolať protisúťažné účinky, ktorý však musí byť doplnený ďalšími dôkazmi, ktoré majú túto nespôsobilosť preukázať.

3. Článok 102 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že existencia zneužívajúceho konania spočívajúceho vo vylúčení z trhu podnikom v dominantnom postavení sa má posudzovať na základe spôsobilosti tejto praktiky vyvolať protisúťažné účinky. Orgán hospodárskej súťaže nie je povinný preukázať úmysel dotknutého podniku vylúčiť svojich konkurentov prostredníctvom použitia iných prostriedkov alebo zdrojov než sú tie, ktorými sa riadi hospodárska súťaž na základe výkonnosti. Dôkaz o takomto úmysle však predstavuje skutkovú okolnosť, ktorú možno zohľadniť na účely určenia zneužitia dominantného postavenia.

4. Článok 102 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že konanie, ktoré je prípustné mimo oblasť práva hospodárskej súťaže možno v prípade, že ho vykonáva podnik v dominantnom postavení, kvalifikovať ako „zneužitie“ v zmysle tohto ustanovenia, ak môže vyvolať účinok vylúčenia z trhu a ak spočíva v použití iných prostriedkov než tých, ktoré spadajú do rámca hospodárskej súťaže na základe výkonnosti. Ak sú obe tieto podmienky splnené, dotknutý podnik v dominantnom postavení sa však môže vyhnúť zákazu uvedenému v článku 102 ZFEÚ tým, že preukáže, že predmetné konanie bolo buď objektívne odôvodnené a primerané tomuto odôvodneniu, alebo že bolo vyvážené či dokonca prekonané výhodami z hľadiska efektívnosti, z ktorých majú prospech aj spotrebitelia.

5. Článok 102 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že ak je dominantné postavenie zneužívané jednou alebo viacerými dcérskymi spoločnosťami patriacimi do jednej hospodárskej jednotky, existencia tejto jednotky postačuje na vyvodenie záveru, že za toto zneužitie je tiež zodpovedná materská spoločnosť. Je nevyhnutné predpokladať, že takáto jednotka existuje, ak v čase skutkových okolností aspoň takmer celé základné imanie týchto dcérskych spoločností priamo alebo nepriamo vlastnila materská spoločnosť. Orgán hospodárskej súťaže nie je povinný predložiť akýkoľvek dodatočný dôkaz, pokiaľ materská spoločnosť nepreukáže, že nemala právomoc vymedziť správanie svojich dcérskych spoločností, keďže tieto dcérske spoločnosti konali samostatne.