C-375/13 Harald Kolassa proti Barclays Bank plc.
Z odôvodnenia
1. Článok 15 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že za okolností, o aké ide vo veci samej, sa žalobca, ktorý ako spotrebiteľ nadobudol dlhopis na doručiteľa od tretej osoby konajúcej v rámci jej povolania alebo podnikania bez toho, aby medzi uvedeným spotrebiteľom a emitentom tohto dlhopisu došlo k uzavretiu zmluvy – čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu –, nemôže odvolávať na právomoc podľa tohto ustanovenia na účely žaloby podanej proti uvedenému emitentovi a založenej na zodpovednosti za prospekt, na porušení povinností v oblasti poskytovania informácií a dohľadu, ako aj na podmienkach dlhopisu.
2. Článok 5 bod 1 písm. a) nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že za okolností, o aké ide vo veci samej, sa žalobca, ktorý nadobudol dlhopis na doručiteľa od tretej osoby, pričom emitent tohto dlhopisu slobodne neprijal záväzok voči tomuto žalobcovi – čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu –, nemôže odvolávať na právomoc podľa tohto ustanovenia na účely žaloby podanej proti uvedenému emitentovi a založenej na zodpovednosti za prospekt, na porušení povinností v oblasti poskytovania informácií a dohľadu, ako aj na podmienkach dlhopisu.
3. Článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatní na žalobu smerujúcu k vyvodeniu zodpovednosti emitenta certifikátu za prospekt k takémuto certifikátu, ako aj za porušenie ostatných zákonných povinností v oblasti informovania, ktoré má tento emitent, pokiaľ táto zodpovednosť nepatrí do oblasti zmluvných vecí v zmysle článku 5 bodu 1 uvedeného nariadenia. Podľa bodu 3 toho istého článku majú súdy v mieste bydliska žalobcu na základe miesta, kde vznikla škoda, právomoc rozhodovať o takejto žalobe najmä, pokiaľ k uvedenej škode dôjde priamo na bankovom účte tohto žalobcu v banke so sídlom v obvode týchto súdov.
4. V rámci preskúmania právomoci na základe nariadenia č. 44/2001 nie je potrebné uskutočniť v súvislosti so spornými skutočnosťami, ktoré sú relevantné tak z hľadiska otázky právomoci, ako aj pre existenciu uplatneného nároku, podrobné dôkazné konanie. Súd, ktorému bola vec predložená, však môže svoju medzinárodnú právomoc preskúmať z hľadiska všetkých informácií, ktoré má k dispozícii, vrátane prípadných námietok žalovaného.