C-372/22 CM v. DN.
Z odôvodnenia
1. Článok 9 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
trojmesačná lehota, počas ktorej majú súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa, odchylne od článku 8 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003, aj naďalej právomoc rozhodovať o návrhu na zmenu konečného rozhodnutia o práve styku, začína dňom nasledujúcim po dni skutočného presťahovania tohto dieťaťa do členského štátu jeho nového obvyklého pobytu.
2. Nariadenie č. 2201/2003
sa má vykladať v tom zmysle, že:
súd členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa, ktorý má právomoc rozhodovať vo veci samej na základe článku 9 tohto nariadenia, môže využiť možnosť postúpenia veci stanovenú v článku 15 uvedeného nariadenia v prospech súdu členského štátu nového obvyklého pobytu tohto dieťaťa za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku 15.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies