C-371/08 Nural Ziebell proti Land Baden-Württemberg.

1. Článok 14 ods. 1 rozhodnutia č. 1/80 z 19. septembra 1980 o rozvoji pridruženia prijatého asociačnou radou zriadenou Dohodou o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom, ktorá bola podpísaná 12. septembra 1963 v Ankare Tureckou republikou na jednej strane a členskými štátmi EHS a Spoločenstvom na strane druhej a ktorá bola uzavretá, schválená a potvrdená v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 64/732/EHS z 23. decembra 1963, sa má vykladať v tom zmysle, že:

2. ochrana proti vyhosteniu, ktorú toto ustanovenie priznáva tureckým štátnym príslušníkom, nemá rovnaký rozsah ako ochrana priznaná občanom Únie na základe článku 28 ods. 3 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, a preto režim ochrany proti vyhosteniu priznaný týmto občanom nemožno uplatniť mutatis mutandis na uvedených tureckých štátnych príslušníkov pre potreby stanovenia významu a rozsahu daného článku 14 ods. 1,

3. toto ustanovenie rozhodnutia č. 1/80 nebráni tomu, aby bolo voči tureckému štátnemu príslušníkovi, ktorý je nositeľom práv priznaných v článku 7 prvom odseku druhej zarážke tohto rozhodnutia, prijaté opatrenie vyhostenia z dôvodov verejného poriadku, pokiaľ osobné správanie dotknutej osoby v súčasnosti predstavuje skutočné a dostatočne závažné ohrozenie základného záujmu spoločnosti hostiteľského členského štátu a toto opatrenie je nevyhnutné na ochranu daného záujmu. Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby vzhľadom na všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré charakterizujú situáciu dotknutého tureckého štátneho príslušníka, posúdil, či je toto opatrenie zákonne odôvodnené vo veci samej.