C-370/17, C-37/18 Caisse de retraite du personnel navigant professionnel de l'aéronautique civile (CRPNPAC) proti Vueling Airlines SA a Vueling Airlines SA proti Jean-Luc Poignant.

1. Článok 11 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva, v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 647/2005 z 13. apríla 2005, sa má vykladať v tom zmysle, že súdy členského štátu, ktoré vedú konanie voči zamestnávateľovi na základe skutočností, ktoré by mohli odhaliť podvodné získanie alebo použitie potvrdení E 101 vydaných podľa článku 14 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva, v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením č. 118/97, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 631/2004 z 31. marca 2004, vo vzťahu k pracovníkom vykonávajúcim činnosť v tomto členskom štáte môžu konštatovať podvod a v dôsledku toho vylúčiť uplatnenie týchto potvrdení až vtedy, keď overia:

2. na jednej strane, že sa urýchlene začal postup upravený v článku 84a ods. 3 tohto nariadenia a príslušná inštitúcia členského štátu, kde boli potvrdenia vydané, mala možnosť preskúmať dôvodnosť vystavenia týchto potvrdení z hľadiska konkrétnych dôkazov predložených príslušnou inštitúciou hostiteľského členského štátu, na základe ktorých sa možno domnievať, že tieto potvrdenia boli získané alebo použité podvodným spôsobom, a

3. na druhej strane, že príslušná inštitúcia členského štátu, kde boli potvrdenia vydané, také preskúmanie neuskutočnila a v primeranej lehote nezaujala stanovisko k týmto dôkazom, pričom by prípadne predmetné potvrdenia vyhlásila za neplatné alebo zrušila.

4. Článok 11 ods. 1 nariadenia č. 574/72 v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením č. 118/97, zmeneného nariadením č. 647/2005, a zásada prednosti práva Únie sa majú vykladať v tom zmysle, že pokiaľ je zamestnávateľ v hostiteľskom členskom štáte odsúdený v trestnom konaní na základe právoplatného konštatovania podvodu, ktorého sa dopustil v rozpore s týmto právom, bránia tomu, aby civilný súd tohto členského štátu viazaný vnútroštátnou právnou zásadou právnej sily rozhodnutej veci, ktorú má rozhodnutie vydané v trestnom konaní vo vzťahu k civilnému konaniu, uložil tomuto zamestnávateľovi len na základe toho, že bol odsúdený v trestnom konaní, povinnosť vyplatiť náhradu škody pracovníkom alebo dôchodkovej inštitúcii tohto členského štátu, ktorí sa stali obeťami tohto podvodu.