C-368/98 Abdon Vanbraekel a iní proti Alliance nationale des mutualités chrétiennes (ANMC).

1. Článok 22 ods. 1 písm. c) a i) nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (EHS) č. 2001/83 z 2. júna 1983 sa má vykladať tak, že v prípade, ak príslušná inštitúcia poskytla poistenej osobe povolenie odísť na územie iného členského štátu, aby sa tam podrobila starostlivosti, je inštitúcia miesta pobytu povinná poskytnúť tejto osobe vecné dávky v súlade s predpismi o náhrade nákladov zdravotnej starostlivosti uplatňovaných touto inštitúciou tak, ako keby bola dotknutá osoba poistená v tejto inštitúcii.

2. V prípadoch, keď príslušná inštitúcia zamietla žiadosť poistenej osoby o povolenie na základe článku 22 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia a následne sa preukázalo, že toto zamietnutie nebolo dôvodné, má dotknutá osoba právo na náhradu nákladov priamo voči príslušnej inštitúcií v rovnakej sume, akú by znášala inštitúcia miesta pobytu v súlade s pravidlami stanovenými právnou úpravou uplatňovanou touto inštitúciou, ak by povolenie bolo pôvodne poskytnuté.

3. Keďže článok 22 tohto nariadenia neupravuje náhradu nákladov podľa sadzieb účinných v členskom štáte účasti na poistení, nevylučuje, ale ani neukladá tomuto členskému štátu poskytovanie dodatočnej náhrady nákladov zodpovedajúcej rozdielu medzi systémom poistenia stanoveným právnou úpravou tohto členského štátu a systémom, ktorý uplatňuje členský štát pobytu v prípade, keď je prvý systém výhodnejší a takáto náhrada nákladov je stanovená členským štátom účasti na poistení.

4. Článok 59 Zmluvy o ES (zmenený, teraz článok 49 ES) sa má vykladať tak, že v prípade, ak je náhrada nákladov vynaložených na služby nemocničnej starostlivosti v členskom štáte pobytu, ktorá je vypočítaná podľa predpisov účinných v tomto štáte, nižšia ako suma, ktorá by osobe podrobujúcej sa nemocničnej starostlivosti v tomto štáte patrila pri uplatnení právnej úpravy účinnej v členskom štáte účasti na poistení, je príslušná inštitúcia povinná poskytnúť poistenej osobe dodatočnú náhradu nákladov zodpovedajúcu tomuto rozdielu.

5. Článok 36 nariadenia č. 1408/71 v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady č. 2001/83 nemožno vykladať tak, že z neho vyplýva, že poistená osoba, ktorá požiadala o povolenie na základe článku 22 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1408/71 a bola príslušnou inštitúciou odmietnutá, má nárok na náhradu všetkých liečebných nákladov, ktoré vynaložila v členskom štáte, v ktorom sa podrobila starostlivosti v prípade, keď bolo preukázané, že zamietnutie jej žiadosti o povolenie nebolo dôvodné.