C-365/19 FD v. Staatliches Amt für Landwirtschaft und Umwelt Mittleres Mecklenburg.

Článok 30 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 v spojení s článkom 28 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 639/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie č. 1307/2013 a ktorým sa mení príloha X k uvedenému nariadeniu, sa má vykladať v tom zmysle, že mladý poľnohospodár v zmysle článku 30 ods. 11 písm. a) nariadenia č. 1307/2013 v spojení s článkom 50 ods. 2 tohto nariadenia, ktorému už boli prvýkrát priznané platobné nároky na základe článku 24 uvedeného nariadenia zodpovedajúce hektárom, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré nahlásil v okamihu podania svojej žiadosti, má následne právo na priznanie dodatočných platobných nárokov pochádzajúcich z národnej rezervy rovnajúcich sa dodatočnému počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré od toho času vlastní a v prípade ktorých nedisponuje nijakým platobným nárokom. Toto právo podlieha existencii dostupných finančných prostriedkov v národných alebo regionálnych rezervách. Ak nejde o taký prípad, priznanie sa musí uskutočniť tak, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi, ktorým možno priznať nároky na základe článku 30 ods. 6 nariadenia č. 1307/2013, a zabránilo sa narušeniu trhu a hospodárskej súťaže.