C-359/22 AHY v. Minister for Justice.

1. Článok 27 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

členským štátom neukladá povinnosť stanoviť účinný opravný prostriedok proti rozhodnutiu prijatému na základe ustanovenia o práve vlastného uváženia uvedeného v článku 17 ods. 1 tohto nariadenia.

2. – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie

sa neuplatní na situáciu, v ktorej žiadateľ o medzinárodnú ochranu, voči ktorému bolo vydané rozhodnutie o odovzdaní, požiadal členský štát, ktorý prijal toto rozhodnutie, aby vykonal svoju diskrečnú právomoc podľa článku 17 ods. 1 nariadenia č. 604/2013, alebo podal proti odpovedi poskytnutej na takúto žiadosť súdny opravný prostriedok, takže toto ustanovenie Charty základných právafortiorinebráni tomu, aby členský štát za týchto podmienok vykonal rozhodnutie o odovzdaní predtým, ako sa rozhodne o tejto žiadosti alebo o opravnom prostriedku proti odpovedi poskytnutej na takúto žiadosť.

– Článok 29 ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 604/2013

lehota šiestich mesiacov na vykonanie odovzdania žiadateľa o medzinárodnú ochranu, ktorá je uvedená v tomto ustanovení, začína plynúť od akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo od konečného rozhodnutia o odvolaní proti rozhodnutiu o odovzdaní alebo preskúmaní tohto rozhodnutia, ak je priznaný odkladný účinok podľa článku 27 ods. 3 tohto nariadenia, a nie odo dňa konečného rozhodnutia týkajúceho sa opravného prostriedku podaného proti rozhodnutiu žiadajúceho členského štátu – prijatému po rozhodnutí o odovzdaní –, a to neuplatniť ustanovenie o práve vlastného uváženia uvedené v článku 17 ods. 1 uvedeného nariadenia na účely posúdenia žiadosti o medzinárodnú ochranu.