C-359/16 Trestné konanie proti Altunovi a i.

Článok 14 bod 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, zmeneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 631/2004 z 31. marca 2004, a článok 11 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (EHS) č. 1408/71, v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením č. 118/97, sa majú vykladať v tom zmysle, že ak sa inštitúcia členského štátu, do ktorého boli pracovníci vyslaní, obráti na inštitúciu, ktorá potvrdenia E 101 vydala, so žiadosťou o ich prehodnotenie a zrušenie s prihliadnutím na skutočnosti zhromaždené v rámci súdneho vyšetrovania, ktoré umožnili konštatovať, že tieto potvrdenia boli získané alebo použité podvodom a že inštitúcia, ktorá ich vydala, nezohľadnila tieto skutočnosti na účely prehodnotenia, či bolo vydanie uvedených potvrdení dôvodné, môže vnútroštátny súd v rámci konania vedeného proti osobám podozrivým z využívania vyslaných pracovníkov na základe takých potvrdení tieto potvrdenia nezohľadniť, ak na základe uvedených skutočností a pri zachovaní záruk vyplývajúcich z práva na spravodlivý proces, ktoré sa týmto osobám musí priznať, zistí existenciu takéhoto podvodu.