C-359/14, C-475/14 ERGO Insurance SE proti If P&C Insurance AS a Gjensidige Baltic AAS proti PZU Lietuva UAB DK.
Z odôvodnenia
1. Článok 14 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie neobsahuje osobitnú kolíznu normu, ktorá by mala určiť právny poriadok uplatniteľný na regresnú žalobu medzi poistiteľmi za okolností, ako sú okolnosti konania vo veci samej.
2. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) sa majú vykladať v tom zmysle, že právo uplatniteľné na regresnú žalobu poistiteľa ťahača, ktorý nahradil škodu poškodeným pri dopravnej nehode zavinenej vodičom uvedeného vozidla, voči poistiteľovi návesu ťahaného pri tejto dopravnej nehode sa určuje uplatnením článku 7 nariadenia č. 593/2008, pokiaľ pravidlá zodpovednosti za civilný delikt uplatniteľné na túto dopravnú nehodu podľa článku 4 a nasl. nariadenia č. 864/2007 stanovujú rozdelenie záväzku náhrady škody.