C-354/18 Radu Lucian Rusu a Oana Maria Rusu proti SC Blue Air - Airline Management Solutions Srl.

1. Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, sa má vykladať v tom zmysle, že po prvé suma stanovená v tomto ustanovení nie je určená na náhradu takej ujmy, akou je strata na zárobku, po druhé, že táto ujma môže byť predmetom ďalšej náhrady stanovenej v článku 12 ods. 1 tohto nariadenia, a po tretie, že vnútroštátnemu súdu prináleží, aby na relevantnom právnom základe určil a posúdil jednotlivé prvky uvedenej ujmy, ako aj rozsah jej náhrady.

2. Nariadenie č. 261/2004, a najmä jeho článok 12 ods. 1 druhá veta, sa má vykladať v tom zmysle, že umožňuje príslušnému vnútroštátnemu súdu odpočítať náhradu priznanú na základe tohto nariadenia od ďalšej náhrady, ale v tejto súvislosti mu neukladá nijakú povinnosť, pričom uvedené nariadenie neurčuje príslušnému vnútroštátnemu súdu podmienky, na základe ktorých by mohol toto odpočítanie vykonať.

3. Vzhľadom na vyššie uvedené treba na šiestu a ôsmu otázku odpovedať tak, že článok 4 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 v spojení s článkom 8 ods. 1 tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi ukladá povinnosť poskytnúť dotknutým cestujúcim úplné informácie o všetkých možnostiach stanovených v druhom z týchto uvedených ustanovení, pričom dotknutí cestujúci nemajú nijakú povinnosť, aby sa na tieto účely aktívne podieľali na hľadaní informácií.

4. Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely tohto ustanovenia musí prevádzkujúci letecký dopravca preukázať, že presmerovanie letu sa uskutočnilo pri najbližšej príležitosti.