C-353/04 Nowaco Germany GmbH proti Hauptzollamt Hamburg-Jonas.

1. 1. Pre určenie „primeranej a prijateľnej obchodnej kvality“ výrobku, na ktorý sa žiada vývozná náhrada, sa uplatnia ustanovenia nariadenia Komisie (EHS) č. 1538/91 z 5. júna 1991, ktorým sa zavádzajú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia č. 1906/90 zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1000/96 zo 4. júna 1996, ktoré stanovujú minimálne požiadavky na kvalitu a hranice tolerancie, najmä ich články 6 a 7.

2. 2. a) Za okolností ako vo veci samej sa článok 70 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 82/97 z 19. decembra 1996 uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá zákonnosť prehliadky, ktorú predpisuje v súvislosti s otázkou určenia, či tovar, na ktorý sa žiada vývozná náhrada, je „primeranej a prijateľnej obchodnej kvality“.

3. b) Domnienka jednotnej kvality stanovená v článku 70 ods. 1 prvom pododseku nariadenia č. 2913/92 zmeneného a doplneného nariadením č. 82/97 sa neuplatňuje, ak veľkosť odobratej vzorky nie je podľa článku 7 nariadenia č. 1538/91 dostatočná.

4. 3. Za takých okolností, aké nastali vo veci samej, je úlohou vnútroštátnych správnych a súdnych orgánov zistiť skutkový stav posúdením všetkých dôkazov. Ako dôkazy môžu slúžiť disponibilné vzorky, ale aj iné skutočnosti, predovšetkým správy o kontrole vypracované podľa právnej úpravy Spoločenstva príslušným colníkom, ktorý vykonal fyzickú kontrolu. V prípade, že skutkový stav potrebný pre určenie práva na náhradu nemožno zistiť, musí vnútroštátny súd posúdiť konanie vývozcu a konanie colného orgánu s cieľom zistiť, do akej miery každý z nich uplatnil alebo neuplatnil svoje práva a splnil alebo nesplnil svoje povinnosti a vyvodiť z toho príslušné dôsledky v súvislosti s právom na vývoznú náhradu.