C-352/13 Cartel Damage Claims (CDC) Hydrogen Peroxide SA proti Akzo Nobel NV a i.

1. Článok 6 bod 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že pravidlo koncentrácie právomocí v prípade plurality žalovaných, ktoré toto ustanovenie upravuje, možno uplatniť na žalobu, ktorej cieľom je odsúdiť podniky, ktoré sa z geografického a časového hľadiska rôznym spôsobom zúčastnili na jedinom a pokračujúcom porušení zákazu kartelov podľa práva Únie konštatovanom rozhodnutím Európskej komisie, aby spoločne a nerozdielne nahradili škodu a v rámci toho tiež predložili určité informácie, a to aj v prípade, že žalobkyňa medzičasom vzala späť svoju žalobu proti jedinej zo žalovaných, ktorá má sídlo v členskom štáte sídla konajúceho súdu, ibaže by sa preukázala existencia tajnej dohody medzi žalobkyňou a uvedenou žalovanou s cieľom umelo vytvoriť alebo zachovať podmienky uplatnenia uvedeného ustanovenia ku dňu podania tejto žaloby.

2. Článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, že sa od žalovaných so sídlom v rôznych členských štátoch súdnou cestou požaduje náhrada škody z dôvodu jediného a pokračujúceho porušenia, na ktorom sa zúčastnili vo viacerých členských štátoch na rôznych miestach a v rôznom čase, pričom toto porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 bolo konštatované Komisiou, nastala skutočnosť, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, vo vzťahu ku každému údajnému poškodenému samostatne, pričom každý z týchto poškodených sa môže na základe uvedeného článku 5 bodu 3 rozhodnúť podať svoju žalobu buď na súde miesta, v ktorom bol dotknutý kartel s konečnou platnosťou uzavretý, alebo prípadne na súde miesta, v ktorom bola uzavretá osobitná dohoda, ktorú možno samu osebe označiť za príčinnú udalosť v podobe údajnej škody, alebo na súde miesta svojho vlastného sídla.

3. Článok 23 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade žaloby o náhradu škody z dôvodu porušenia článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 umožňuje zohľadniť doložky o voľbe právomoci uvedené v dodávateľských zmluvách, aj keď by takéto zohľadnenie viedlo k odchýleniu sa od pravidiel medzinárodnej súdnej právomoci stanovených v článku 5 bode 3 a/alebo článku 6 bode 1 uvedeného nariadenia, avšak len pod podmienkou, že by táto doložka odkazovala na spory týkajúce sa zodpovednosti vzniknutej v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže.