C-350/03 Elisabeth Schulte a Wolfgang Schulte proti Deutsche Bausparkasse Badenia AG.

1. Článok 3 ods. 2 písm. a) smernice Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov sa má vykladať tak, že z pôsobnosti tejto smernice sú zmluvy o predaji nehnuteľného majetku vylúčené, aj keď sú súčasťou peňažného investovania, ktorého financovanie je zabezpečené úverom a pri ktorom sa zmluvné rokovanie, tak pre zmluvu o predaji nehnuteľného majetku, ako aj pre zmluvu o pôžičke, ktorá slúžila výlučne na financovanie, uskutočnilo v rámci podomového predaja.

2. Smernici 85/577 neodporujú vnútroštátne predpisy, ktoré stanovujú ako jediný následok odstúpenia od zmluvy o pôžičke jej zrušenie, a to aj vtedy, ak ide o peňažné investovanie, na ktoré by sa nepriznala pôžička, ak by nedošlo ku kúpe nehnuteľnosti.

3. Smernici 85/577 neodporuje to, aby:

4. spotrebiteľ, ktorý v súlade so smernicou využil svoje právo na odstúpenie od zmluvy, musel splatiť sumu pôžičky veriteľovi, aj keď podľa programu vypracovaného pre peňažnú investíciu pôžička slúži výhradne na financovanie nadobudnutia nehnuteľného majetku a je vyplatená priamo predávajúcemu tohto nehnuteľného majetku,

5. sa vyžadovalo okamžité splatenie sumy pôžičky,

6. vnútroštátna právna úprava stanovovala povinnosť pre spotrebiteľa, v prípade odstúpenia od zmluvy o hypotekárnom úvere, nielen splatiť prijaté sumy na základe tejto zmluvy, ale navyše zaplatiť veriteľovi úroky uplatňované na trhu.

7. Napriek tomu, v situácii, ak by sa spotrebiteľ mohol vyhnúť vystaveniu sa rizikám, ktoré sú vlastné takým investíciám, aké sú predmetom veci samej, keby Banka dodržala povinnosť informovať ho o jeho práve na odstúpenie od zmluvy, článok 4 smernice 85/577 ukladá členským štátom zabezpečiť ochranu spotrebiteľov, ktorí sa nemohli vyhnúť vystaveniu sa takýmto rizikám v ich legislatíve prijatím opatrení, ktorých povaha by zabránila, aby niesli následky realizácie týchto rizík.