C-35/23 Pere proti Mere.
Z odôvodnenia
1. Článok 10 písm. b) bod i) nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
toto ustanovenie neprestane byť uplatniteľné len z dôvodu, že ústredný orgán tretej krajiny bol požiadaný o začatie konania o návrate dieťaťa podľa Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, uzatvoreného v Haagu 25. októbra 1980, a že toto konanie nebolo úspešné.
2. Článok 10 písm. b) bod i) nariadenia č. 2201/2003
sa má vykladať v tom zmysle, že:
pod pojem „žiadosť o návrat“ v zmysle tohto ustanovenia nespadá ani žiadosť o návrat dieťaťa do iného členského štátu, než je členský štát, v ktorom malo toto dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred svojím neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, ani návrh na zverenie uvedeného dieťaťa do osobnej starostlivosti podaný na súdy tohto členského štátu.
3. Článok 11 ods. 6 a 8 nariadenia č. 2201/2003
sa má vykladať v tom zmysle, že:
sa neuplatní v rámci konania o návrate dieťaťa podľa Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, uzatvoreného v Haagu 25. októbra 1980, medzi treťou krajinou a členským štátom, na území ktorého sa toto dieťa nachádza v dôsledku neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.