C-35/22 CAJASUR Banco S.A. proti JO a IM.
Z odôvodnenia
Článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v spojení so zásadou efektivity
sa má vykladať v tom zmysle, že:
nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej v prípade, že spotrebiteľ nepodnikol kroky pred začatím súdneho konania voči predajcovi alebo dodávateľovi, s ktorým uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, tento spotrebiteľ musí znášať svoje vlastné trovy konania, ktoré začal voči tomuto predajcovi alebo dodávateľovi s cieľom uplatniť si práva, ktoré mu zaručuje smernica 93/13, ak uvedený predajca alebo dodávateľ uznal nárok uvedeného spotrebiteľa pred akýmkoľvek spochybnením, hoci bola konštatovaná nekalá povaha tejto podmienky, s výhradou toho, že príslušný vnútroštátny súd môže zohľadniť existenciu ustálenej vnútroštátnej judikatúry konštatujúcej nekalú povahu podobných podmienok a postoj toho istého predajcu alebo dodávateľa, aby dospel k záveru, že tento predajca alebo dodávateľ nekonal v dobrej viere, a prípadne mu v dôsledku toho uložiť povinnosť nahradiť tieto trovy konania.