C-35/09 Ministero dell'Economia e delle Finanze a Agenzia delle Entrate proti Paolo Speranza.

1. Článok 4 ods. 1 písm. c) a článok 5 ods. 1 písm. a) smernice Rady 69/335/EHS zo 17. júla 1969 o nepriamych daniach z tvorby a navyšovania základného imania, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 85/303/EHS z 10. júna 1985 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby členský štát určil zápis úkonu, ktorým sa zvyšuje základné imanie spoločnosti za okamih, keď nastáva skutočnosť, ktorá zakladá daňovú povinnosť dane z vkladu, pod podmienkou, že väzba medzi výberom uvedenej dane a skutočným vkladom majetku do prijímajúcej spoločnosti bude zachovaná. Pokiaľ v čase zápisu uvedeného úkonu nedošlo k skutočnému vkladu majetku a pokiaľ nie je isté, že k nemu dôjde, príslušný členský štát nemôže vyžadovať zaplatenie dane z vkladu, kým povaha tohto vkladu nebude istá. Zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá obmedzuje v konaní na daňových súdnych orgánoch spôsoby dokazovania neexistencie skutočného vkladu, ktorým sa zvyšuje základné imanie, o ktorom rozhodla spoločnosť, na predloženie právoplatného občianskoprávneho rozsudku, ktorým sa zápis vyhlásil za neplatný alebo sa zrušil, pričom daň z vkladu sa musí v každom prípade zaplatiť a k jej vráteniu môže dôjsť len prostredníctvom predloženia tohto občianskoprávneho rozsudku.

2. Smernica 69/335, zmenená a doplnená smernicou 85/303, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát stanovil solidárnu zodpovednosť úradnej osoby, ktorá vyhotovila alebo prevzala úkon, ktorým sa zvyšuje základné imanie, pod podmienkou, že táto úradná osoba má právo podať regresnú žalobu proti spoločnosti prijímajúcej vklad.