C-35/05 Reemtsma Cigarettenfabriken GmbH proti Ministero delle Finanze.

1. Články 2 a 5 ôsmej smernice Rady 79/1072/EHS zo 6. decembra 1979 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – Úpravy o vrátení dane z pridanej hodnoty platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu, sa majú vykladať tak, že daň z pridanej hodnoty, ktorá nie je dlhovaná a ktorá bola omylom faktúrovaná príjemcovi služieb a uhradená štátnej pokladni členského štátu miesta poskytovania týchto služieb, nie je možné vrátiť na základe týchto ustanovení.

2. S výnimkou prípadov výslovne upravených ustanoveniami článku 21 bodu 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 92/111/EHS zo 14. decembra 1992, sa za osobu povinnú platiť daň z pridanej hodnoty z pohľadu daňových orgánov členského štátu miesta poskytovania služieb musí považovať len dodávateľ.

3. Zásadám neutrality, efektivity a nediskriminácie neodporujú také vnútroštátne právne predpisy, aké sú vo veci samej, podľa ktorých môže o vrátenie súm zaplatených ako daň z pridanej hodnoty bez právneho dôvodu od daňových orgánov požiadať len dodávateľ a príjemca služieb môže podľa občianskeho práva podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia proti tomuto dodávateľovi. V prípade, ak sa vrátenie dane stane nemožným alebo nadmerne ťažkým, však musia členské štáty kvôli dodržaniu zásady efektivity upraviť nástroje potrebné na to, aby mal príjemca možnosť získať späť daň faktúrovanú bez právneho dôvodu.

4. Na túto odpoveď nemôžu mať vplyv vnútroštátne právne predpisy v oblasti priamych daní.