C-347/12 Caisse nationale des prestations familiales proti Ulrike Wieringovej a Markusovi Wieringovi.
Z odôvodnenia
Článok 1 písm. u) bod i) a článok 4 ods. 1 písm. h) nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, zmeneným a doplneným nariadením Rady (ES) č. 1606/98 z 29. júna 1998, ako aj článok 10 ods. 1 písm. b) bod i) nariadenia Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia č. 1408/71, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením č. 118/97, sa majú vykladať v tom zmysle, že v situácii, o akú ide vo veci samej, sa na účely výpočtu rozdielového doplatku, na ktorý môže migrujúcemu pracovníkovi vzniknúť nárok v členskom štáte jeho zamestnania, nemusia zohľadniť všetky rodinné dávky, ktoré poberá rodina tohto pracovníka na základe právnej úpravy členského štátu bydliska, lebo – s výhradou overení, ktoré má uskutočniť vnútroštátny súd – „Elterngeld“ stanovený nemeckou právnou úpravou nie je dávkou toho istého druhu v zmysle článku 12 nariadenia č. 1408/71 ako „Kindergeld“ stanovený touto právnou úpravou a rodinné prídavky stanovené luxemburskou právnou úpravou.